Vážení čtenáři. Přinášíme Vám další dech beroucí povídku, která zanechává mnohá dvířka otevřená. Náš pravidelný přispivatel LUARTRIE má nyní konkurenci. V jeho šlépějích nyní kráčí i další pseudonym s tajemnými příběhy. Kdože se to vydal stejnou cestou? Jen jedno slovo. Jeden pseudonym. Leyrish. Ale nyní již k samotnému příběhu.
Spoločnosť
Sedela za stolom a nahnevane pozrela na muža, ktorý sedel oproti nej.
„To nemôžeš myslieť vážne,“ vyhlásila, „bola by to vražda.“ Muž sa pokojne načiahol pre pohár s čistou vodou.
„Áno,“ zahlásil rovnako nenútene. Zo všetkých jeho pohybov, z celého správania vyžaroval určitý nadhľad. Bianca prudko potriasla hlavou.
„Je to proti pravidlám spoločnosti.“
„To je mi jedno,“ kontroval jej mierne, „ten chlap musí zaplatiť za to, čo urobil Mary.“ V očiach sa mu objavil slabý záblesk, no Bianca ho postrehla a hneď zareagovala.
„Takže to všetko pre ňu, však, Samuel?“
„Samozrejme, ten zloduch z toho nemôže vyjsť beztrestne.“
Bianca si krátko spomenula na Mary, mladú agentku, ktorá prišla do ich spoločnosti pred nedávnom. Bola rovnako naivná ako ja, keď som sem prišla, pomyslela si v duchu, a za svoju naivitu zaplatila životom.
„Mary bola poučená,“ povedala nahlas a samu ju prekvapila tvrdosť v jej hlase, „vedela do čoho ide. Náš boj vedie táto spoločnosť už celé roky a nikdy, rozumieš mi, NIKDY sme nepomstili smrť nášho agenta takouto nezodpovednou akciou, na ktorú sa práve chystáš.“ Pozrela na Samuela, ktorý vyzeral, že ju poriadne nevníma. „Počúvaš ma?“ Znechutene odpovedal.
„Áno, počúvam, lenže už mi dve hodiny rozprávaš to isté.“
Zahľadel sa na ženu, ktorá vyzerala mladšia ako on, napriek tomu, že bola súčasťou spoločnosti dlhšie, ako bol on na svete.
„Zdôveril som sa ti, lebo som si myslel, že ma podporíš.“
„Poznáš pravidlá.“ Jej tón bol nekompromisný.
„Pomsta za Mary príde. Ale nie teraz. Nie je vhodný čas.“ Prudko vstal, až to Biancu prekvapilo.
„Príliš sa upínaš na pravidlá. Kedy podľa teba ten čas bude? Dopadne to rovnako ako s Tarrom, jeho vrah si tiež behá na slobode a škodí nám ďalej. Ak zabijem Darena, bude o jedného nepriateľa menej.“ Žena sa na neho posmešne pozrela.
„Si dobrý agent, jeden z najlepších ľudí, ktorých sme prijali Samuel, ale ani ty nemôžeš zabiť Darena sám. To nedokáže ani Najvyšší,“ spomenula ich vodcu.
„Tak to skúsim ja, raz už musí podľahnúť,“ povedal Samuel rozhodne a opäť ho ovládol jeho zvyčajný pokoj.
Bianca vytiahla posledný tromf.
„Ty si ju miloval, však?“ Keď zbadala, že Samuelom mierne trhlo, vedela, že má pravdu. „Klamať nevieš, to je jedna z tvojich najväčších slabín,“ skonštatovala sucho. „Nepotrebujem to,“ odvetil jej muž. „A druhou je,“ pokračovala Bianca, „že sa ešte stále necháš priveľmi ovládať citmi. Si ako všetci ľudia, nikdy sa nepoučíš.“ Postavil sa pred ňu.
„Rob si čo chceš, ja odchádzam.“
„Vieš, že ťa nahlásim, ak teraz z tejto miestnosti odídeš a spoločnosť sa ťa zriekne.“ Prikývol. Bianca mu položila ruku na plece. „Samuel, stojí ti to za to?“ v očiach jej videl otázku. Vedel, že je jej najlepším žiakom za posledné roky. Ona ho naučila všetko, čo vedel o svojej práci.
Mykol plecom.
„Rozhodol som sa, niet cesty späť.“ Na opasok si pripol dlhý nôž, do malej kapsičky vložil pár elixírov, skontroloval prútik a nakoniec vytiahol nádhernú striebornú dýku. „Vezmi si ju,“ podal ju Biance, „pamätáš sa?“ pousmial sa. Bianca sa dotkla chladného ostria.
„Dala som ti ju, keď si úspešne zvládol prvú akciu,“ povedala pošepky.
„Áno a ja ti ju vraciam pred svojou poslednou. Zbohom.“
Vyšiel z miestnosti. Bianca ešte dlho hľadela na dvere, ktoré sa za ním zavreli.
Leyrish.