Určitě si vzpomínáte, že tu čas od času bývají i výsledky některých soutěží. Já jsem se rozhodl, že tuto „tradici“ malinko opráším soutěží, které leč jsem se nezúčastnil, tak mne převelice zaujala (a opravdu to není tím, že se má maličkost ve výsledku vyskytuje jako jedna z hlavních postav). Nač více prozrazovat, osvětleme si již jen zadání soutěže a hurá do čtení.
Zadavatel: profesor Diego T. Alvaréz
Výherci:
1. místo – Shirley Griffin (Zmijozel)
2. místo – Vindict Veneas (Nebelvír)
3. místo – Rose Evalyn Jefferson (Havraspár)
Téma: Napište mi povídku!
Ještě, než se ale rozeběhnete do svých společenských místností, plní odhodlání napsat vítěznou práci, vězte, že je po vás vyžadováno, aby se ve vašem příběhu objevili jména našich profesorů a studentů. Vše v příběhu bude brané jako naprosto smyšlené. Druhou podmínkou je to, že se to musí odehrávat v Bradavicích – v našem prostředí. Minimální, ani maximální délka není určená.
A nyní již k vítězné povídce z pera slečny Shirley Griffin!
„Mohlo to byt‘ všetko inak“
„Idete dnes večer na tú Nicolsburgovu prednášku?“ ozvalo sa v spolke zelených. Bianca zdvihla hlavu od pergamenu a pozrela na Shirley, ktorá sedela oproti nej v kresle s pohľadom zaboreným do učebnice elixírov.
„Ideme?“ opýtala sa jej. Shirley pozrela na hodinky a prebehla pohľadom zvyšok stránok.
„Jasne, ideme, dočítam to potom,“ prikývla a vstala. „Kde to máme?“ opýtala sa, keď vychádzala zo spolky.
„V učebni dejín,“ odpovedala Bianca. Po ceste sa k nim pridala aj Lee, Zorka, Liam, Lia, Malcolm, Jenny, Diel a objavil sa aj Lucas.
„O čom to vlastne má byť?“ prehodila Zorka, ktorá bola celý týždeň chorá a zo spálne takmer nevychádzala.
„Legendy spojené s našou školou,“ odpovedala Lia, „som zvedavá, čo na nás Sandro vytasí.“
„Určite nejakú senzáciu,“ zasmiala sa Jenny a v družnej nálade vošla skupinka zelených do učebne.
Učebňa bola plná. Prednáška sľubovala množstvo tajomstiev, legiend, teórií a záhad. Skupina zelených sa posadila dopredu naľavo, aby nebola na priamej rane profesora a zároveň bola dosť blízko na prípadné otázky. Profesor de Nicolsburg prišiel s trojminútovým meškaním a s niekoľkými knihami v ruke.
„Vitajte, vitajte, som rád, že ste prišli…“ a spustil bez obalu na dav študentov informácie o prvej legende.
Počas dvojhodinovej prednášky sa všetci dostali k viacerým legendám, od Roweninej kliatby, cez správy o tajných (a ešte existujúcich) východoch z budovy až po legendy o tajomných obrazoch, za ktorými sa skrývajú iné astrálne sféry.
Popritom medzi študentmi kolovali knihy, ktoré profesor priniesol.
Na konci sa prihlásila Lia. „Pán profesor?“
„Áno?“ ozval sa Alessandro.
„A čo táto legenda? Legenda o,“ Lia znovu pozrela do knihy, „o Morganinom diadéme. Nie je tu k tomu nič napísané.“
Profesor de Nicolsburg na moment zaváhal a potom Lii odpovedal. „Je to ešte menej dôveryhodná legenda, ako tie, o ktorých sme si dnes hovorili. Hovorí o možnosti obnoviť Avalon a vládnuť v ňom. Bližšie vám k tomu nič nemôžem povedať.“
Bianca so zvrašteným čelom poznamenala: „Ako tá legenda súvisí s našou školou? Avalon zanikol v druhom storočí nášho letopočtu, škola bola založená až v šiestom…“
„Veľmi správne, slečna de Shell!“ pochválil ju Alessandro, „a na dnes by stačilo. Som rád, že ste prišli a dobrú noc.“
~
Neskôr večer sa o celej prednáške a najmä o poslednej viac-menej nevypovedanej legende strhla búrlivá debata v spolke zelených.
„Je zvláštne, že sa také niečo objavilo v knihe venovanej legendám Bradavíc,“ ozval sa Diel a Lee nadšene pritakávala. „Možno na tom predsa len niečo je, mali by sme to vypátrať,“ vypískla tenkým hláskom.
„Obnovenie Avalonu, starej ríše s množstvom energie a magickej moci,“ zasvietili Shirley oči, „to by bolo.“
„Hlavne, keby si tam mohla vládnuť, však?“ ozval sa tichý hlas spoza dievčiny. Lucasove oči sa vpíjali do tých jej. Spokojne prikývla.
„Pekný bonus. Ale teba,“ vrátila mu poznámku, „by to iste lákalo tiež. Nasledovať odkaz Veľkého z Veľkých. Najväčšieho z Merlinov, veľkého Taliesina.“
„Môžeme hľadať na hrade i v knihách,“ navrhol Malcolm, hoci na jeho tvári bolo vidieť, že hľadanie by najradšej nechal na zapálenejších.
„Dobrý nápad,“ Jenny a zasmiala sa, „bude to zábava. Profesor de Nicolsburg nám určite dá aj povolenie do zakázanej časti. Vybavím ho, ak chcete.“
„To by bolo super,“ prikývla Zorka a pozrela na Lee, „ale pre teba nie,“ schladila jej nadšený pohľad.
~
Bianca, Lia, Lee a Shirley sa prehrabávali v knihách v knižnici. V zadných policiach toho bolo o legendách požehnane, legenda o Morganinom diadéme sa však nenachádzala nikde. Napokon však Lee nadšene zvýskla, za čo si vyslúžila ranu od jednej knihy z police.
„Veď dobre, dobre, už som ticho,“ zahundrala a ďalej nadšene ukazovala na knihu. „Tu je napísané meno Morgana!“ zaševelila.
Bianca jej vzala knihu z rúk a zahľadela sa na príslušnú stránku. „Nie je to po anglicky,“ pokrútila hlavou. Shirley jej nakukla ponad rameno.
„Ani po francúzsky, ale myslím si, že ten jazyk poznám a navyše by to sedelo,“ poznamenala a prisunula si knihu bližšie k očiam. Potom sa narovnala a prikývla. „Je to bretónčina. Za čias Morgany sa bretónčinou hovorilo často, je to jazyk príbuzný gaelčine a Lancelot a niekoľko rytierov Okrúhleho stola vyrastalo práve v Malej Británie, čo nie je nič iné, ako dnešné Bretónsko. Musíme to rozlúštiť,“ vysvetlila zanietene ryšavovláska.
Lia na kamarátku pozrela. „No dobre, ale je tu niekto, kto by vedel po bretónsky?“ s nádejou pozrela okolo seba.
Bianca pokrútila hlavou, Lee ďalej študovala stránku a Shirley pokrčila plecami. „Poznám len pár slov, to dohromady nedám.“
~
„Mám to! Mám to!“ zakričala Shirley v spolke. Dosadla do kresla a začala otvárať list, ktorý jej práve prišiel. Zhŕklo sa okolo nej niekoľko študentov.
„Tak rýchlo, čítaj!“ posúrila kamarátku Jenny, Lee sa staršej spolužiačka vydriapala na kolená. Lucas mlčky stál opretý o stenu, Bianca s napätím sledovala spolužiačkine pohyby.
„Dobre,“ nadýchla sa Shirley, keď list otvorila. „Milá Shirley, som rada, že si napísala…“ začala čítať.
„To preskoč,“ nedočkavo sa ozvala Zorka, ktorá stála vedľa Biancy.
„Dobre, dobre, už to mám,“ upokojila ju Shirley, „Virginia sa ospravedlňuje za nerýmovaný preklad, ten bretónsky text bol napísaný v akomsi rýme a nevedela to preložiť tak, aby sa to tak pekne rýmovalo.“
„Pre Merlina, tak už čítaj!“ stratil trpezlivosť aj večne vyrovnaný Diel.
Diadém Morgany hľadaj v kamennom hrade,
lež tým len začína tvoja púť,
potrebuješ k moci svojej telo silné, mladé,
vykonať magický obrad, kúzlo i súd.
Stopy hľadaj v srdci magickom,
jedna za druhou sa objavia tým pravým,
a potom v konaní nečistom,
staneš sa Avalonu vládcom prvým…
Shirley zdvihla hlavu od listu. „Tak.“
Spolka zelených stíchla. Po chvíli sa ozval Malcolm a zhrnul pocity pravdepodobne všetkých prítomných.
„Čo to pre Merlinovu bradu znamená?“
~
„Nie je to také nejasné, ako sa na prvý pohľad zdá,“ šepol jedného večer Lucas Shirley. Tá zdvihla hlavu od knihy o démonoch a prikývla.
„Viem, pátrala som ďalej.“
„Poďme niekam, kde je menej ľudí,“ povedal Lucas a zamieril k východu zo spolky. Shirley ho nasledovala do prefektskej kúpelne.
„Skúmala som bližšie tú knihu,“ začala dievčina, „je až zo siedmeho storočia, zapísal ju niekto, kto správu o Morgane len dostal ústne alebo písomne od svojich predchodcov. Jeho kniha pochádza z čias vlády Ľudovíta VII. a Henricha Plantageneta. To znamená, že kamenný hrad…“
„… je tento hrad,“ dokončil pokojne Lucas.
„Presne tak,“ prikývla Shirley, „a srdce magické…“
„…je tiež tento hrad,“ doplnil ju znova Lucas.
„A potom už je jasné, čo robila tá poznámka v knihe o legendách viažúcich sa s našou školou.“
„Takže treba hľadať ďalej.“
„Poviem to ostatným,“ povedala Shirley a pobrala sa k dverám kúpelne. Zastavila ju Lucasova ruka.
„Komu môžeme skutočne veriť?“ Zdvihla k nemu oči. „Je to legenda Lucas, nezahodím pre ňu priateľstvá,“ zamračila sa na neho a potom sa jej výraz uvoľnil. „Dobre. Biance môžeme veriť, aj Lii a Jenny. Lee a Dielovi tiež. Ostatným nič nepoviem. Potrebujeme nájsť tie indície. Poviem im len, čo potrebujú vedieť, aby nám mohli pomôcť.“
~
„Niečo by si mala vidieť,“ pribehla nadšene Lee za Shirley.
„Je to dôležité, Lee? Mám tu robotu.“
„Myslím, že ťa to bude zaujímať,“ nedala sa Lee a už ťahala staršiu kamarátku na siedme poschodie do málo používanej chodby.
„Ešte že vyššie sa už nedá,“ zamrmlala si Shirley pre seba, keď Lee odrazu zastala.
„Tu,“ ukázala na starý obraz.
Shirley sa naň zahľadela. Bola na ňom zobrazená Morgana s diadémom na hlave. Chodila sem a tam, nič nehovorila. Vtom si diadém zložila a hodila ho do kašny.
„Možno nám to povie,“ prehodila Lee a hneď sa ozvala smerom ku kňažke. „Pani Morgana? Nemohli by ste nám povedať, kam ste dali svoj diadém?“
Kňažka však ostala mĺkva.
Shirley sa priblížila k obrazu a niečo na ňom študovala. Potom chytila Lee za plece. „Poď, háďa, už vieme čo sme potrebovali.“
~
„Je tam, našiel som ho,“ povedal Lucas, keď sa vrátil nadránom do hradu. Shirley ho čakala v spolke.
„Ukáž,“ podišla k nemu. Lucas rozhrnul hodvábnu šatku. V plameňoch ohňa sa zaligotal starý diadém.
„Lee mala šťastie,“ zasmiala sa Shirley. „Nikdy by sme na to neprišli, nebyť toho obrazu. Nikdy mi nenapadlo, že tá kašna je taká stará.“
„Nie je, ale obnovili len jej vrchnú časť, spodok je stále ten istý, dovnútra sa nikto už storočia dôkladnejšie nepozrel.“
„Máme diadém…“
~
Stopy sa množili. Tu a tam, na jednej i ďalšej chodbe. Obrazy, staré nápisy v knihách a na stenách. Mozaika začínala dávať svoju podobu.
„Treba vykonať magický rituál s nejakou čarodejnicou. Musí to byť žena, silná a zdravá. Magicky mocná. Narodená v konkrétny čas…“
„Ten sme ale nezistili,“ skočila Lucasovi do reči Bianca.
„Nezistili, ale zistíme.“
„Ešte je tu tá poznámka o preliatí krvi. Tá posledná. Mali by sme to nechať tak. Bola to zábava, ale začína to byť príliš vážne,“ poznamenala Lia.
„Lia má pravdu,“ pritakala Bianca a pozrela na Shirley.
Ryšavovláska o čomsi rozmýšľala.
„Shirley?“ ozvala sa znovu Bianca.
„Ja…“ Shirley pozrela na Lucasa, „dievčatá majú pravdu, prerástlo nám to cez hlavu. Začína to byť nebezpečné. A blížia sa skúšky, musíme sa sústrediť na iné veci.“
Lucas mlčal. Potom krátko kývol hlavou a vyšiel z miestnosti.
„Prečo mám pocit, že pre neho to nie je koniec?“ vzdychla si Bianca.
Keď Shirley ostala sama, s rozbúšeným srdcom vytiahla stránku vytrhnutú z akejsi knihy. Písalo sa tam:
Keď na Tintageli preleješ krv ženy s magickou mocou,
krv ženy narodenej po splne,
keď započal druhý mesiac vládu nocou,
nájdeš svoju moc v Avalone
Sú veci, ktoré sa nikto nesmie dozvedieť, pomyslela si Shirley a stránku spálila.
~
„Pani Leroy, prišiel pán Laurie,“ zapišťal domáci škriatok. Vysoká ryšavovláska na moment ustrnula v pohybe, ktorým si k sebe prisúvala šálku s čajom (ovocným, nikdy nie klasickým anglickým) a potom už uvoľnene povedala: „Humphy, pusti ho dnu.“ Potom ešte dodala: „A vezmi Stevena aj Virginiu k starým rodičom na návštevu. Hneď.“
„Áno pani,“ prudko prikývol škriatok a prebehol k vchodu sídla.
„Lucas.“
„Shirley.“
Usmiali sa na seba a potom Shirley nastavila Lucasovi tvár na privítanie.
„Vitaj a posaď sa. Dáš si čaj?“
„Rád.“
Naliala mu čaj z konvičky, ktorú mala na stolíku. „Je to dlho, čo sme sa nevideli.“
„Od školy. A ešte to zahliadnutie dva roky po skončení…“ doplnil Lucas.
Zasmiala sa. „Čo si robil celé tie roky?“
Neposadil sa. Namiesto toho prešiel ku krbu a zamyslene si spojil ruky. Oheň v krbe sa jemne zväčšil. „To i ono. Veľa som cestoval. Ďalej študoval. Skúmal…“
„Ako vždy záhadný,“ podotkla Shirley.
„A čo ty? Vidím, že núdzou rozhodne netrpíš,“ Lucas urobil gesto rukou a ukázal na miestnosť.
„Vzoprela som sa rodinnej rade a rok hrala ligu vo Francúzsku. Provensálske hviezdy. Môj vysnený tím. Bola som dobrá triafačka. Ale, zamilovala som sa do majiteľa klubu, vzala si ho, mala s ním dve deti. A potom sme sa presťahovali do Anglicka, nejaký čas som robila na ministerstve. No potom Jonathan zomrel a musela som prevziať celú starostlivosť o jeho biznis. Tak som tu a spravujem svoje malé impérium,“ dokončila Shirley s povzdychom a zahľadela sa na Lucasa. „Mohlo to skončiť úplne inak,“ povedala tichšie.
„Mohlo to skončiť úplne inak,“ prikývol Lucas.
„Stratil si sa po škole, nemohla som ťa nájsť.“
„Mal som dôležitú prácu. A keď som sa vrátil, prvé, čo som si v Prorokovi prečítal, bolo oznámenie o Tvojej svadbe.“
Chvíľu bolo ticho. Obaja vedeli, že to všetko mohlo dopadnúť inak. Ale mohli to vtedy vedieť?
„Ale preto tu nie si,“ ozvala sa do ticha izby znovu Shirley.
Lucas pokrútil hlavou. „Zdvorilostné návštevy nie sú moja parketa.“
„Ty si to našiel.“
Znovu prikývol. „Našiel.“
„Miesto, kde treba vykonať rituál, čarodejnicu s ktorou treba vykonať rituál,“ dodala Shirley pevne.
„Čím lepšia čarodejnica na oltári, tým je výsledok istejší.“ Lucas sa pohrával s prútikom. „Čarodejnica narodená po noci splnu, keď druhý mesiac započne svoju vládu… Už som ti blahoželal k narodeninám, Shirley? Na tvoje narodeniny sa ťažko zabúda. Prvého druhý… keď druhý mesiac začína svoju vládu…“ posledné Lucasove slová sa akoby ozvali v miestnosti hlasnejšie.
„Mohlo to všetko skončiť inak,“ zopakovala Shirley. Potom vytiahla prútik…
Shirley Griffin, Zmijozel