Prváci, aneb zamyšlení na úvod roku. Je to tu zas. Brány hradu sa otvorili a nastal chaos. Kto ho spôsobil? Ako obvykle – prváci. Záplavy zmätených, veselých, smutných, drzých i slušných tváričiek. Schodištia i veľká sieň sa naplnili. Študenti, ktorí boli zvyknutí hľadať útočisko vo vlastných spoločenských miestnostiach, v klubovni či Veľkej veži, sú zúfalí. Nikde nie je ticho, nikde nie je pokoj.
Všade sa to hemží nováčikmi, ktorí nenásytne hltajú nové dojmy a skúmajú hrad do posledného kameňa. Ani učebne dlho neodolali ich náporu – výuka už začala a žiadna učebná pomôcka, ktorá nie je pod magickým zámkom, neodolala ich zvedavosti. Triedy sú plné, cez prestávky (a niekedy i cez hodiny) sa z nich ozýva vrava zmiešaná s krikom i smiechom. Zvedavosť a vzrušenie z nového momentálne vládne hradu. Na ihrisku, pri jazere či na nádvorí tiež nenájdete chvíľku pokoja, študenti nedbajú ani na zlé počasie a často zle vystrojení do dažďa skúmajú aj pozemky školy. Na tribúnach počas tréningov, ktoré už začali, je často aspoň zopár divákov.
Ani ošetrovňa neostala ušetrená, v posledných dňoch je tam hlučnejšie ako inokedy. K škode tých, ktorí sa potrebujú liečiť práve oddychom. Dokonca aj v knižnici sa zintenzívnil šepot, hoci personál sa pravdepodobne snaží o zachovanie ticha aspoň na tomto mieste.
Môžeme očakávať, že tento čas aktívneho preliezania hradu a jeho takmer neúnosného skúmania čoskoro pominie, ale dovtedy máme pre plachejších a ticho milujúcich študentov len jednu radu – vaša spálňa je momentálne miesto, kde sa budete cítiť pravdepodobne najlepšie.
Shirley Griffin, Zmijozel
Tagy: prváci, školní rok, začátek roku