Každý obyvateľ hradu, ktorý aspoň prešiel okolo ihriska si podľa mňa musel všimnúť, že sa tu nehrajú zápasy. Ale aký na to je dôvod? Chýbajú snáď nadšenci famfrpálu? Mám pocit, že tých je docela dosť. Existujú tými, majú kapitánov a organizujú sa tréningy. Tak kde je potom chyba?
Myslím, že každý by si chcel zafandiť svojej koľaji a tešiť sa s hráčmi z víťazstva. Hráči by chceli ukázať čo sa naučili, ako im to na tých metlách ide a či sa hodiny lietania oplatilo navštevovať. Možno by to dokonca aj viac stmelilo koľaj. Síce je tu aj školský pohár, ale kto by si nechcel užiť to napätie, ktoré by bolo na zápase? A navyše aj keď nevyhrá koľaj pohár môže vyhrať zápas! Myslím, že by na tribúnach vznikali vlny eufórie so štipkou napätia, ktoré by snáď pohltili každého kto by sa prišiel pozrieť. A možno by sa zvýšil aj záujem o famfrál. Veď keby sme mohli vidieť ako bránkári chytajú streli, ktoré na nich strelci neľútostné strielajú, ako odrážaci odrážajú potlouky, aby ochránili svoj tým a odviedli pozornosť súpera a kto by nechcel vidieť ako chytač chytí zlatonku? A kto by si to niekedy v budúcnosti nechcel vyskúšať? Kto by sa nesnažil zlepšovať svoje výkony, aby sa mu podarilo dostať do týmu?
Neviem ako ostatný, ale ja by som sa snažila. Možno by to prinieslo aj nový elán, novú energiu ktorú možno nepostrádame, ale keby ju okúsime nechceli by sme sa jej vzdať. Podľa mňa by zápasy priniesli len mnoho pozitívnej energie. Tak prečo sa tie zápasy nehrajú? Bojí sa snáď vedenie zranení, alebo rozbrojov medzi koľajami? Veď zranenia vzniknú aj na tréningoch a trošku rivality predsa nikomu neublíži. A však toto sú len moje teórie a preto bolo na mieste spýtať sa niekomu kto má k famfrpálu najbližšie. No a kto má k nemu bližšie ako hráči? Podľa mňa nik a práve preto som sa práve ich spýtala na teórie, ktoré táto menšia „záhada“ so zápasmi prináša. Odpovedi bolo len päť, ale každá z nich stojí za zmienku.
Antonie Dooher: “Já si myslím, že je to proto, že někdo ukradl rozhodčímu píšťalku a on teď nemá, jak pískat.“ „Chudák. My, hráči famfrcu, bysme se měli složit na novou.“ Ak je táto teória tá správna tak potom vedenie asi nemá čas kúpiť novú píšťalku. A to asi kvôli množstvu papierovačiek, ku ktorým prispievame aj my študenti, keď spôsobíme nie aký ten menší problém. Možno je jedným z tých problémov aj ukradnutá píšťalka. No, ale ak to takto pôjde ďalej a táto kauza s píšťalkou je vážne reálna tak by sme si mali rozbiť prasiatka a prispieť.
Dafné Ralsamia Aaron: „Já si myslím, že tenkrát, dávno dávno tomu, když byla ukradena Zlatonka, to ředitelé kolejí zamaskovali tak, že proměnili famfrpálový pohár ve Zlatonku, aby se mohlo hrát dál. Ovšem chytač, který hrál v posledním zápase, co se kdy konal o „pohár“, který už byl samozřejmě Zlatonkou, tu Zlatonku nedopatřením spolkl. A tak zmizel slavný famfrpálový pohár a jelikož zmizel, tak už není o co hrát mezikolejní zápasy.“ Táto teória je celkom zaujímavá i keď myslím, že keby niekto zje zlatonku tak ju pravdepodobne vyvráti, alebo sa postupom času určite nie akým spôsobom dostane von. V záujme zdravotného stavu chytača by sa podľa mňa pokúsili ju z neho dostať. Aspoň kvôli tomu, aby sa im vrátil pohár. A možno ak sa to stalo, tak niekto sedí práve v kresle a nevedomky má v sebe pohár, ktorý nutne potrebujeme, aby sa mohli začať hrať zápasy. Snáď by sa mohol vyrobiť nový s dizajnom, ktorý by mohli spoločnými silami navrhnúť študenti aj profesori. Možno by nebolo zlé keby sa usporiada súťaž o najlepší návrh, či už by sa to bralo ako súťaž medzi jednotlivcami, alebo celou koľajou.
Samantha Karen Lume: „Protože se všichni bojí, že by je Nebelvír převálcoval a oni by nám museli dát ten pohár a to by se Zmijozelu nelíbilo.“ Neviem čo presne by sa Zmijozelu páčilo, alebo nie, ale som presvedčená, že Nebelvír by samozrejme vyhral. Ale aspoň by si konečne zahrali. I keď možno si niekto povie, že „zahrať si môžu aj pri priateľský zápas.“ No, môj osobný názor je že sa to nedá porovnávať. Síce je výhra pekná, ale hrať o pohár je predsa len niečo iné. Možno by predstava trofeje hnala hráčov vpred a tak by zo seba dostali všetko, ťahali by energiu aj z päty. Predsa len predstava toho, že majú víťazný pohár v rukách môže slúžiť ako dobrý hnací motor.
Isabella Daphne Carterová: „Hmm. Myslím, že mi máma říkala, že je to tím, že když se konal zápas, tak ten k tomu týmu kterej vyhrál přiletěli na koštěti nejaký chápci a sežrali je zaživa. A prej u toho říkali: *My jsme vítězové, navždy.*“ Takže ľudožrútska teória.. Mierne ma to desí a určite by to bol závažný dôvod a ťažko by sa vysvetľovalo kam sa podeli študenti. Tak, ale predsa neboli by tam tí hráči sami nieaký profesorský dozor by snáď mohol tieto tvory zahnať. A keby to profesori nezvládli myslím, že potlouky by tiež mohli vypomôcť a na metle sa dá tiež ísť pomerne, rýchlo, kľučkovať atď. Myslím, že by sa im dalo utiecť.
Deilen M. Holeac: „Možná je to zdejší prokletí, odpovědí může být mnoho. Možná někdy nějaký zlý kouzelník zaklel tuhle školu, aby se už zde nikdy nehrál famfrpál, jako tomu bylo za doby Harryho Pottera.“ Možno na tom niečo bude. Ale kto by bol tak krutý, že by obral študentov o tento druh zábavy? Veď, hraním si zlepšujú kondičku a podľa mňa aj postreh a to sa v budúcnosti zíde. A možno by z nieakého hráča vyrástol v budúcnosti tiež zlý kúzelník, možno aj učeň toho čo preklial túto školu. Takže by sa v tomto prípade pripravil o vlastných učňov. Myslím, že toto by nespravil nik a ak áno dúfam, že to nie je pravdivá teória, lebo inak to musel byť silný kúzelník keď to prekliatie ešte neprelomili.
I keď sú všetky tieto teórie docela zaujímavé a dávajú i celkom zmysel možno to nie je nimi. Veď len sa skúste započúvať do toho čo rozprávajú obrazy. Niet divu, že sa nekonajú zápasy. Veď keď tak profesori počujú, že sa kapitáni tímov pobijú a to spolu ešte ani nehrajú o pohár čo si môžu predstaviť keď si pomyslia, že by niekto vyhral a niekto iný by mu za to zlomil nos. Vlastne pri tom čo tie obrazy kecajú profesori musia byť „nadšený“ už len z tréningov, pretože som tam už počula aj to, že kapitánku Beaty na tréningu zavraždili, čo na šťastie nebola pravda.
Zoey Shawelová, první ročník