Slizolinské vedenie po odchode Leny a Teily zmenilo zloženie. Máme tu exkluzívny rozhovor s jednou jeho novou členkou. Je krásna, mladá, šiestačka, NKÚ-čka má za sebou, okolo nej sa vznáša pohrdlivý opar a jej meno je známe po celom svete…
Miranda: Ahoj Lon, konečne sa mi podarilo s tebou spojiť na dlhšiu dobu, ak samozrejme nerátam povinnosti. Tak nám na začiatok prezraď ako sa máš? Ako sa cítiš v medziiobdobí medzi NKÚ-čkami a OVCE-ami?
Londýnka: Zdravím. Moja nálada teraz kolísa medzi unavenosťou a nepopísateľným chaosom, pretože tomu sa cez školské dni jednoducho vyhnúť nedá. Myslela som, že toto „medziobdobie“ bude pokojnejšie, ale s novou funkciou mám toho viac než dosť. A učiť sa stále neprestalo, teddyžiaľ, takže to musím tiež plniť svedomito.
Miranda: Keď spomínaš novú funkciu, aké si mala pocity keď si otvorila každoročný list zo školy a tam sa na teba usmieval odznak?
Londýnka: Popravde mi prišiel spolu s výsledkami skúšok. Netušila som, čomu sa mám venovať skôr! Chcela som sa zbaviť stresu z vysvedčenia plného trollov, teda som si najprv preletela známky, oddýchla si a venovala sa tomu kúsku kovu. Popravde som si myslela, že je to nejaké nedorozumenie, pretože by mi také niečo nenapadlo ani v tom najbláznivejšom sne, ale predsa. Po prekonaní šoku som naň ale bola pyšná a vedela som, že mi otvorí nové možnosti… Ako sekírovanie mrňousov a tak, ale to tam nepíš.
Miranda: (Smiech.) K sekírovaniu sa môžeme vrátiť predsa len treba mladých vychovávať a ty si vyhlásená „pestúnka“. Ale prezraď komu si o tom, že je z teba prefektka povedala ako prvému?
Londýnka: Dlho som premýšľala, komu sa s tým zdôveriť. Práve vo chvíli, keď mi odznak priletel som bola doma, takže logickými prvými osobami boli moji rodičia. Aj tak som im to povedala až po pár dňoch, musela som si v hlave urovnať, či sa mi to náhodou neprisnilo, chápeš. A zo školy to bol teda chrabromilský Chase. Nevedela som to v sebe dusiť pridlho.
Miranda: Chápem. Keď spomínaš Chase, existuje nejaký ehm, mládenec tvojmu srdcu blízky?
Londýnka: Síce netuším, prečo to v tebe vyvoláva akurát takúto asociáciu, ale nemám na pláne niečo také ťahať do školských novín… Každopádne žiaden mládenec neexistuje, nie.
Miranda: Ja sa len pýtam na to, čo zaujíma našich čitateľov. Takže lásky chtivý mládenci môžu začať dobíjať tvoje srdce?
Londýnka: Dobíjať sa môžu, ale obávam sa, že sa im to nepodarí. A už vôbec nie tým, čo veria veciam písaným v Bradavičníku, no vážne…
Miranda: Na tom niečo bude. Tak prejdime radšej od srdcových záležitostí ďalej. Ktorá z nových povinností ako prefekta ťa najviac zakočila, prekvapila?
Londýnka: Nedá sa povedať, že by ma nejaká špeciálne zaskočila, o valnej väčšine som už dávno vedela. Akurát som si vždy myslela, že ak prefekti kontrolujú večierku, majú povolené po desiatej hodine vyliezať von a opak bol pravdou – sami by sme za to dostali ešte väčší trest, aj keď chceme konať spravodlivosť. Strašné.
Miranda: Chceš tým povedať, že sa ti podarilo dostať trest?
Londýnka: Nepodarilo, len som na to bola niekoľkokrát upozornená. Veľmi rýchlo ma vyviedli z omylu.
Miranda: Aspoňže tak. A ako si užívaš nových právomocí? Už si stihla zadať nejaký trest?
Londýnka: Stihla, aj keď len jeden. Nesnažím sa mojich právomocí veľmi zneužívať, ale nie vždy sa dá hrať len na dobrého bystrozora, však. Väčšinou pomôžu len neškodné vyhrážky alebo varovania, ten odznak pripnutý na hrudi robí zázraky.
Miranda: Aj nám prezradíš za čo si ho udelila?
Londýnka: Bola to dosť nepodarená situácia a pre mnohých by mohla byť aj komická, no radšej by som si ju ponechala len pre seba a pre potrestaného študenta.
Miranda: No, to už necháme na tebe. Je tu ešte jedna otázočka. Čo hovoríš na vekové rozdiely medzi prefektami. Predsa len ty si šiestačka a tento rok odznak dostali viacerí tretiaci…
Londýnka: Nemyslím, že je na mne, aby som to posudzovala, ale osobne s tým nemám vôbec žiaden problém. Ak sa samozrejme celé vedenie alebo jeho polovica neskladá z týchto… no, mladších študentov. Skôr obdivujem koľajných riaditeľov za tú dôveru, čo do nich vkladajú.
Miranda: Je niečo čo by si chcela našim čitateľom odkázať?
Londýnka: Nech neveria všetkému, čo sa k nim donesie cez obrazy či od nedôveryhodných zdrojov a nerobia zbytočnú neplechu, pretože nikomu sa nechce im dňom i nocou nadávať, ani mne nie. Len toľko.
Miranda: Výborne. Vďaka za rozhovor a prajem ti príjemný zvyšok dňa 🙂
Londýnka: Aj ja ďakujem, už si konečne môžem zjesť ten muffin. Maj sa!