Kedysi dávno, tam, kde je slnko i mesiac väčšie, v krajine, kde nepoznajú sneh či zimu, bývala v nie veľmi veľkom, ale zas ani primalom bielom domčeku stará bylinkárka a jej vnučka-sirota.
Táto bylinkárka trávila celé dni vo svojej prekrásnej záhradke, plnej nie len krásnych, ale aj rôznych vzácnych a magických rastlín. Jej vnučka, Eve, jej veľmi rada pomáhala a pomaly sa zaúčala, aby mohla jedného dňa pokračovať v práci bylinkárky. Milá starká, ktorá sa nie len o sirôtku starala odkedy prišla o rodičov, ale bral ju ako vlastnú a malú Eve ľúbila a ochraňovala.
Po čase, keď Eve vyrástla a vedela už dosť na to, aby starkej pomáhala s prípravou rôznych liečivých odvarov pre ľudí, ktorí k nim prichádzali zo široka ďaleka pre ich vychýrené a najmä účinné liečivé maste, odvary a rôzne iné zákazky, k nim zavítala aj navonok milá tmavovlasá mladá dáma v červených šatách a čiernom plášti.Táto mladá dáma, Marian, ohúrila Eve svojimi historkami o tom, kde všade už bola, aké zvláštnosti už videla. Malá bylinkárka túžila ísť s Marian do sveta a vidieť krásy, o ktorých jej rozprávala. Vyslovila svoju túžbu aj pred Marian, a tá pritakala a prizvala ju na svoje cesty. Nadšená Eve utekala do záhrady, kde sa spýtala starkej, či môže ísť. Tá jej to však zakázala a keď sa vrátila do domu, Marian vyhnala a Eve zakázala sa s ňou čo i len stretávať. Šokovaná jej správaním sa utiahla do záhrady, kde na jej okraji narazila na Marian. Tá jej povedala, že ak naozaj chce ísť, nech sem na toto miesto príde presne o polnoci a nech si zbalí so sebou nejaké veci a niečo na jedenie. Eve nad týmto návrhom dlho premýšľala, až sa nakoniec rozhodla, že predsa len pôjde. A tak si v noci zbalila veci a presne o polnoci stála na mieste, kam jej Marian kázala. Po nej však nikde ani stopy a mladá bylinkárka sa obávala, že ju starká pristihne, a tak sa vybrala preč zo záhrady s tým, že pôjde Marian naproti. Ako tak išla, Marian stále nikde nenachádzala a vystrašená, keďže bola hlboká noc, sa chcela vrátiť domov. Po nejakom čase však zistila, že sa stratila. V panike blúdila ešte hodnú chvíľu, až kým neusúdila, že v noci toho veľa predsa len nevidí a rozhodla sa, že vyčká do rána a pokúsi sa nájsť cestu späť. A tak si ľahla a krátko na to zaspala. Zobudila sa až na akési prapodivné nadskakovanie. Keď otvorila oči zistila, že je v akomsi koči, priamo pred ňou sedela Marian.
Eve jej ihneď začala vyčítať, že neprišla podľa ich dohody. Marian jej vysvetlila, že sa zdržala keď tam prišla, tak tam už Eve nebola. Myslela si, že jej ponuku odmietla a tak sa vydala na cestu sama, až kým na ňu nenarazila počas cesty. Tak ju naložila do vozu a pokračovala ďalej, keďže usúdila, že Eve predsa len chcela ísť s ňou a vybrala sa jej “naproti”. Mladá bylinkárka však uvažovala, ako ju mohla žena ako Marian vyniesť do koča bez toho, aby ju zobudila. Tá zrejme jej otázku vytušila a prezradila jej, že je čarodejnica. To Eve, samozrejme, nečakala. A keďže je to holka zvedavá, veď to je aj príčinou, prečo práve teraz sedí v koči spolu s Marian, začala sa jej vypytovať na všetko možné aj nemožné. Marian jej cestou odpovedala ako len najlepšie vedela, a kým dorazili po niekoľkých dňoch do prvej zastávky na ich výprave sa veľmi zblížili. Eve občas myslela na starú bylinkárku, ktorú tam nechala samú. Rýchlo však tieto myšlienky vyhnala a znova ju ovládlo vzrušenie z čakajúceho dobrodružstva.
Ich prvá zastávka, ako jej Marian prezradila, bol Shatterburský Čaroles.V tomto lese vraj žije mnoho čarovných bytostí, avšak obyčajní ľudia, alebo inak povedané muklovia, sa toho lesa boja a nikto doň nechodí. Tvrdia, že tam žijú zlí démoni a že je ten les prekliaty. Eve nechápala, prečo to všetko dramatizujú, keďže na pohľad sa jej zdal prekrásny. A keďže Marian bola v tejto oblasti ako doma, ukázala jej tie najrôznejšie a najmagickejšie bytosti, o ktorých sa jej ani nesnívalo. Medzitým jej vysvetlila, že muklovia sa tohto miesta boja hlavne pre to, že nevedia, ako s týmito bytosťami zaobchádzať. Keď zašli trochu hlbšie do lesa, uprostred malej lúky sedelo drobné, blonďavé a plačúce dievčatko. Eve sa k maličkej opatrne priblížila, a tak, aby ju nevystrašila, sa jej prihovorila. Uslzené dievčatko najprv len vyľakane na Eve hľadelo, až ju nakoniec znova s plačom objala. Tá sa ju snažila upokojiť a vyzvedala, ako sa volá. Maličká jej prezradila, že jej meno je Chyler (//Kajler) a má osem rôčkov. V lese sa stratila, a keďže bola sirôtka, dve pútničky ju prizvali k ich výprave. Malá neváhala a celá bez seba sa k nim pridala. Malá neváhala a celá bez seba sa k nim pridala. Jej bláznivá povaha a ešte bláznivejšie príbehy im skrátili cestu. Rozprávala im o tom, ako sa večne strácala, ako si napchala do vrecka žabu a tajne ju chovala a tá jej samozrejme ušla a jej vychovávateľka skoro vyskočila z kože a ako zbierala dážďovky a tie sa jej v noci porozliezali po celej izbe a taktiež ako učila sliepky lietať…Ked v tom zrazu…tu by ste zrjeme očakávali pokračovanie príbehu, avšak to nechám na Vašu fantáziu. Pôjdu Eve, Marian a Chyler ešte ďalej? Nájde si Eve lásku? Zostanú spolu tak dlho, až malé dievčatko ktoré našli v lese vyrastie alebo sa rozídu? Adoptuje si Chyler jednorožca? Stretnú kentaura alebo karkulinku? Je stará bylinkárka zlá alebo mala nakoniec pravdu a nemala odchádzať? Vaše nápady mi môžete poslať sovou a ak sa mi niečo výnimočne zapáči, môže sa to dostať do ďalšieho vydania Bradavičníka.
Bonus pre hádačov Zmijozelskej hádanky
“Milý čtenáři, již brzy shledáš,
Že zde je ta nápověda, kterou hledáš.
Postačí ti jen chvíle,
Abys došel svého cíle.
Pár schodů dolů, Reptalku si vyžádej,
Tu co má odznak, o říkanku požádej.”
Tagy: kolejní hádanka, pohádka, rozprávka