Môj život bol donedávna pokojným, tak pokojným ako život mudlovského dieťaťa môže byť. A ostal by pokojným zrejme ešte veľmi dlho, lenže to by k nám do dvora nesmela priletieť cudzia sova so zvláštnym listom… Svoj prvý list do Bradavíc som spálila rýchlejšie, ako si ho otec všimol, druhú sovu som však nechytila a tak začal môj príbeh. Otec ma nasadil do auta a odviezol ma do Londýna a na Šikmej uličke som zažila svoj prvý kultúrny šok. Nevedela som, čo odo mňa ten divný chlapík v starom obchode chce, keď mi začal do ruky pchať akýsi kus dreva, ktorý, ako som neskôr zistila, nazývajú prútikom…
O salóne, kde som dostala čiernu uniformu, ani nehovorím, zrazu som mala pocit, že idem do väzenia a nie do školy. Knihy so mnou kupovala mama, ale v obchode som bola duchom neprítomná a diabolskému baru menom Deravý kotlík som sa oblúkom vyhýbala už po prvej návšteve. Všetko bolo pre mňa nové a neprirodzené, mala som strach a bola som neistá, nových kamarátov som si prakticky ani nenašla. Všetci síce hovoria, ako rýchlo si našli nových čarodejníckych priateľov, ale ja som poznala len jedno dievča…
S takýmto mizerným skóre, čo sa sociálnych väzieb týka, ma vhodili do vlaku a ja som zamávala otcovi a mame s myšlienkou, že ich poriadne dlho neuvidím. Môj plán bol však jasný – prepadnúť, prepadnúť a ešte raz prepadnúť. Verila som, že potom mi tí divní ľudia v hábitoch, ako svoje oblečenie volali, dajú pokoj a pošlú ma domov. Prvá čarovná vec, ktorá sa v mojom živote prihodila, bola pre čarodejnícke deti zrejme obyčajná. Po ceste v lodičkách okolo nás preletel hipogryf (to, že ma vo vode niečo pohrýzlo, radšej nespomínam, pretože ma to ešte viacej utvrdilo v myšlienke, že ma tu hrad nechce). Stále to však nebolo dosť na to, aby som chcela ostať, niečo vo mne sa ale pohlo…
Po zaradení som sa dostala do modrej fakulty, o ktorej som nevedela o nič viacej ako o ostatných fakultách, moja jediná kamarátka sa dostala k žltým a ja som bola znovu sama…
Neviem, čo viacej by som o svojich prvých dňoch mala povedať, rozhodne neboli výnimočné ako prvé dni ostatných (aspoň z toho čo počúvam) a moja nechuť neodišla dostatočne skoro, aby som si ich užila, no poučila som sa z nich a dostala som vďaka nim novú modrú rodinu, čo stačí…